Hrad Hrušov

16.02.2014 07:07

S priateľom - výborným mykológom - sme sa ešte v roku 2012 vybrali na hubotúlanie okolím Skýcova. On ma však už na začiatku varoval pred vysokou pravdepodobnosťou neúspechu, súvisiaceho so zberom húb. Huby jednoducho nerástli. 
Ale poznajúc moju filmársku vášeň, sľúbil mi istotu príjemnej prechádzky s velikánskym prekvapením na konci.
Za prekvapením sme vyrazili zo Skýcova juhozápadným smerom.
Ľahučký ruksak s troškou jedla, dostatkom pitia a neodmysliteľným GPS mi dával istotu prežitia a bezpečného návratu. Čoskoro nás pohltili krásne listnaté lesy. Vtáčie štebotanie a šum vetra v korunách stromov nám spríjemňoval chôdzu nenáročným terénom. Občas sme sa ocitli na, čuduj sa svete, pokosených lúkach. Čoskoro sme prekročili hranicu skýcovského chotára a ocitli sme sa na území obce Hostie.
Ale o sľubovanom velikánskom prekvapení stále ani chýru, ani slychu.
Po asi dvoch hodinách chôdze sa však pred nami, akoby mávnutím kúzelného prútika, zjavila nevídaná panoráma.
Hrad ako hrom.
Milo ma prekvapilo jeho krásne upravené okolie. Svieža zeleň kosenej lúky, drobným kameňom vysypaná prístupová cestička, prístrešok s lavičkami, stolom a upraveným ohniskom, žiadne smetisko navôkol ...  To sa len tak ľahko na Slovensku nenájde.
Horšie to už bolo so samotným interiérom hradu.
Čulý stavebný ruch sa síce podpísal  na množstve novopostavených a zrekonštruovaných častí, ale zároveň bol príčinou úplnej straty čara minulosti. Genius loci bol v nenávratne.
Odchádzal so z hradu so zmiešanými pocitmi.
Dominoval pocit návštevy novostavby. 
Nuž ale čo už. Taká je realita Slovenska dnešnej doby.

O tom, že prekvapenie bolo naozaj obrovské, sa môžete presvedčiť na tomto krátkom videu 
Doplnenom o trošku tárania o hrade Hrušov a jeho histórii v spojitosti s vtedajšími udalosťami na území terajšieho Slovenska.
Bez nároku na jeho vedeckú hodnotu a historickú presnosť.

(c) 2008 Paveliatko

Tvorba web stránok zdarmaWebnode